Sama som matkou dnes 6r. A 3,5r. spokojných škôlkárov. Ale, keď mala staršia dcéra dva roky a ja som bola tehotná so synom, zrazu bolo moje tehotenstvo rizikové a pre mňa nastali tieto problémy. Kam s ňou? Deväť mesiacov je veľmi dlhá doba na to, aby ste zháňali na každý deň niekoho iného na stráženie, je to namáhavé pre manžela, ktorý je od rána do večera v práci.. Vy sa cítite bezmocná, lebo nesmiete svoje dieťa dvíhať, dlho stáť a už vôbec nie chodiť von z bytu na štvrtom poschodí bez výťahu. Dcéra bola najprv vyplašená, keď som bola v nemocnici, potom si zvykla, že si ju odovzdávajú starí rodičia, manžel si vzal voľno v práci, chodili k nám rôzne dievčatá ako opatrovateľky. Ale po dvoch mesiacoch už boli všetci unavení a pôrod bol ešte ďaleko. Tak sme sa rozhodli, že dáme dcéru do jaslí. Moje počiatočné obavy vystriedal pocit, že aj tak nie je v mojich silách nič lepšie urobiť, a tak sa nebudem trápiť. Sama som videla, že to živé a inteligentné dievčatko sa zatvorené doma nudí a túži ísť do spoločnosti. Samozrejme veľký rozdiel je medzi skupinkou detí v parku, keď je mama za chrbtom a kolektívom, kde platí určitý poriadok. Dcéra si na odlúčenie zvykala asi dva týždne. Boli aj plače a scénky v šatni, ale keďže mali v jasličkách na dverách do herne malé okienko, občas sme sa pozreli na to vysmiate slniečko, ktoré si spieva a neprestajne niečo rozpráva, no keď nás zbadá a prejde tie dvere mení sa na uplakanú princeznú. Postupne sme nabehli na režim jasličiek a keď sa do nich dcérka začala pýtať aj v sobotu, vedeli sme že jej určite neubližujeme, dokonca, že naše rozhodnutie bolo správne. Neskôr, keď prešla do MŠ zaobišlo sa to bez akýchkoľvek adaptačných problémov.
Narodil sa nám syn. Krásne dieťa, ktoré v štyroch mesiacoch napriek výlučnému dojčeniu, dostalo atopický ekzém. Tí, ktorí vedia o čom tu píšem poznajú stresy čo dieťaťu obliecť, čím ho umyť, čo mu dať jesť a hlavne čím a koľko ho natrieť aby sa mu stav nezhoršil. Keď vidíte zúfalé pol ročné dieťa ako si do krvi rozškriabe tvár a neviete mu poriadne pomôcť, nepridá to na pohode. V roku sme išli k alergologičke, ktorá mu zistila silnú alergiu na lepok, mlieko, zemiaky, mrkvu, banány, proste na všetko čo syn v tom čase jedol. Podotýkam, že prvý príkrm dostal ako 7 mesačný a každú ďalšiu potravinu v dlhých odstupoch. Zostala som zaskočená, lebo variť bez základných potravín sa mi zdalo nemožné. Ale dúfajúc, že to synovi pomôže nasadili sme prísnu eliminačnú diétu. Všetkým nám ho bolo ľúto, lebo na rozdiel od dcéry bol od narodenia výborný jedák. A tak som hľadala recepty, skúšala bezlepkové múky, snažila sa variť pre všetkých rovnakú stravu tak, aby ju mohol jesť aj syn. Ťažšie to nastalo, keď si začal uvedomovať, že ostatní jedia predsa len iné ako on. Problém boli aj reštaurácie a dovolenky. Kde máte istotu, že strava bude bez..... Syn má dnes 3,5 roka a nastúpil do MŠ. Boli by sme ho dali aj skôr, ale s tak komplikovanou diétou to bol problém. Na naše veľké šťastie a prekvapenie samotnej alergologičky jeho posledné testy boli úplne negatívne a nepotvrdilo sa ani podozrenie na celiakiu. Syn má čistú pleť a začal jesť všetko ako ostatní, akurát mlieko odmieta, keďže od jedného roka ho nesmel ani ochutnať.
Aj pre tieto osobné skúsenosti som sa rozhodla otvoriť priestor pre Vaše ratolesti, kde by im bolo dobre po psychickej aj fyzickej stránke, aby mali šťastné detstvo napriek všetkým okolnostiam, ktoré ich v živote stretnú.
Zobraziť vyhľadávací formulár »